Dezilúzie
Je pravda, že inscenácie staršie ako dva roky už nie je potrebné hodnotiť. Za ten čas sa stihli ohodnotiť aj samé. Avšak nemôžem recenzovať iba bratislavské divadlá...
V divadelnom štúdiu, ktoré nie je o veľa väčšia ako nahrávacie, sa veľmi rýchlo vydýchal vzduch. Sedenie je úsporné, takže som sa kolenami trel o kolená druhých, cudných starších žien. V momente, keď začala prvá herečka frázovať ako Marika Gombitová, mal som chuť odísť. To, že som bol usadený v presnom strede hľadiska by nebol až taký problém. Ale ako odznelo počas predstavenia: ,,Láska je silnejšia ako smrť." A moja láska k reckám je silnejšia ako smrť spôsobená nedostatkom kyslíka a nevychovaným žilinským divákom. (V žiadnom prípade nejde o nejaký regionálny patriotizmus. Skrátka, keď vás pred predstavením uvádzačky trikrát požiadajú o vypnutie si telefónu a potom to ešte dvakrát odznie v zvučke tesne pred, tak si ho jednoducho vypni. A to, že sa na teba herci pozerajú, keď rozprávajú neznamená, že sa máš zapojiť do dialógu, ty neokrôchanec.)
Roman Polák, teda pardón, Eduard Kudláč v rokoch 2014 a 2015 priniesol na slovenské divadelné dosky až dve adaptácie rovnakej hry od ruského kozáka Ivana Vyrypajeva. Ilúzie sa tak objavili najskôr v Slovenskom národnom divadle a rok na to v žilinskom mestskom.
V onom národnom mu k úspechu asistovali veľké herecké osobnosti so zvučnými hlasmi (nielen menami), na pohľad estetickejšia výprava a samozrejme fakt, že to bol jeho prvý pokus. To, ako je hra napísaná však nechajme na dnes bokom.
Táto telenovela sa v podaní hereckého ansámblu z MDŽ stala obyčajnými semestrálnymi predvádzačkami z prednesu. Veľmi priemerná herecká interpretácia, absolútne nezaujímavé scénické prvky a nefunkčné vtipy priniesli hodinu a pól čistej koncentrovanej nudy. Obhajoby typu hráme sa na hranice nedivadelnosti sú neobstojné a výplodom bohapustého alibizmu.
Naozaj výstostne pochybujem o tom, že herci a herečky v predstavení rozmýšľajú nad tým, čo hovoria. Netvrdím, že nevedia. Tvrdím, že nerozmýšľajú. Taká horda textov sem-tam spôsobí, že focus je na stopercentnom odrapotaní textu bez jedinej chyby a nie na významoch, intonáciach, hraní sa s časom atď atď, všetko, čo by k prednesu malo patriť. Lebo, povedzme si úprimne, takýto stück si vyžaduje dôkladnú prácu s hovoreným slovom, keď už teda netvoríme mizanscény a nemáme sa na čo na javisku pozerať. A keď už, tak aspoň nech sú tie ich kreslá nabudúce pohodlné, aby sa toľko nehmýrili. Myslím si, že aj tvrdý podritník môže byť jeden z dôvodov, prečo sa nevedia úplne sústrediť.
Inscenačný tím:
Réžia: Eduard Kudláč
Dramaturgia: Zuzana Palenčíková
Scéna a kostýmy: Eva Kudláčová-Rácová
Obsadenie: Iveta Pagáčová, Ivana Kubáčková, Ján Dobrík, Michal Režný
Fotografie: divadlozilina.eu
Premiéra: 14. 11. 2015, Mestské divadlo Žilina, Štúdio