Zhavranel som

05.04.2018

Sezónu 2016/2017 v Bratislavskom bábkovom divadle naštartovala premiéra inscenácie Zhavranelí. Táto ľudová rozprávka má mnoho verzií a režisér Peter Palik si vybral dramatizáciu od Jozefa Mokoša, čím si zároveň poctil jeho životné jubileum. Pôvodná hra s názvom Sestrička vznikla na námet rozprávky Sedem Havranov od Boženy Němcovej.

Božena Němcová ako rovensníčka Pavla Dobšinského poňala rozprávku o zakliatych bratoch inak, ako druhí autori. Narozdiel od Dobšinského troch zhavranelích bratov, Božena Němcová pridala do príbehu ďalších štyroch bratov, postavu otca a kráľovej sestry. Taktiež zmenila postupnosť živlov, za ktorými si Bohdanka, hlavná postava rozprávky, chodila po rady. A k úlohe, ktorú musí Bohdanka splniť, pridala k mlčanlivosti ešte aj ušitie košieľ pre svojich bratov. O pár sto rokov neskôr si predlohu pozmenil podľa seba slovenský dramatik a básnik Jozef Mokoš a celý príbeh oživil piesňami.

Peter Palik rámcoval klasický rozprávkový príbeh z pred kresťanských čias do staroslovanskej mytológie, a tak sa stretávame s pôvodnými tradíciami nášho regiónu, ako je napríklad pálenie Moreny. Práve tento rituál otvára celé predstavenie, aby divák pochopil, kedy a kde sa príbeh odohráva. Taktiež namiesto vetra, mesiaca a slnka, Bohdanka navštívi Pána Vetra, Lunu a Svaroga, čo sú pohanský bohovia. Dokonca vo východslovanskej mytológií sa stretávame s bohyňou, zosobnením samotnej Matky Zeme, zvanej Mokoš.

Scéna, objekty a masky, ktoré vytvorila Martina Fintorová, sú poväčšíne z dreva, čo taktiež symbolizuje lesnatú strednú Európu, slovanský kraj. Kostýmy si ponechali prírodný materiál a tak aj brnenie aj koruna kráľa sú z dreva. Výprava z prírodného materiálu a hudba, priam až rituálneho typu, pod taktovkou Martina Geišberga, výborne dotvárajú atmosféru. Aj napriek tomu, že piesne vďaka hudbe nabrali na vážnosti, ostali hravé a lyrické. Pomáha tomu fakt, že na javisku hrala naživo. Pôsobila sugestívne a divák si ju vedel viac užiť. Text vždy oživí hudbu a tak sa piesne dostávajú na rovnakú úroveň ako repliky. Ale to je zásluha pána Mokoša. Bohužiaľ, predstavenie kolíše na inej, veľmi dôležitej zložke.

Režisér, ako má už vo zvyku, opäť stavil na efekt. Poetické časti, ktoré text ponúkal, v inscenácií vystriedali príliš popisné. Taktiež je citeľné aj nevyvážené narábanie s divadelným časom, kde sa v záverečných asi desiatich minútach odohrávajú tie najpodstatnejšie časti deja. Pomalé tempo prvej polovice predstavenia strieda rýchly strih situácií, niekedy až neopodstatnených činov. Toto všetko môže diváka, najmä detského, zmiasť. (Niekto by so mnou mohol nesúhlasiť, že toto má na starosti dramaturgia. Ale verte mi, prácu oboch, aj Petra Palika aj Kataríny Jánošovej, poznám a u druhej menovanej len ťažko nájsť takúto zásadnu chybu.)

Váha slov, ako ústredná téma, však ostáva. Ako vo všetkých predlohách, tak aj v tejto inscenácií, matka v amoku preklaje svojich synov a tí okamžite zhavranejú. O pár rokov neskôr sa jej narodí dcéra, ktorá keď vyrastie a dozvie sa pravdu, odchádza hľadať svojich bratov, aby ich mohla vyslobodiť z kliatby. Svojim mlčaním, by si Bohdanka mala uvedomiť aké je dôležité každé slovo a ako by mala dva krát merať a raz povedať. Inscenácia sa témy síce dotkla, ale nechytila. Tým, že v predstavení Bohdanka venovala väčšinu času hľadaniu svojich bratov, tak šitie košieľ a s ním spojené mlčanie akoby nevyzrelo. Za veľmi krátky čas ich ušila a nemlčala príliš dlho na to, aby si to človek a aj samotná Bohdanka stihli uvedomiť. Posolstvo, ako to už má režisér vo zvyku, nevyznelo, pretože priority boli očividne iné.

A veru. Skoro som zhavranel...

Inscenačný tím:

Autor textu: Jozef Mokoš
Dramaturgia: Katarína Jánošová
Hudba: Martin Geišberg
Scéna, bábky: Martina Fintorová
Kostýmy: Elisabeth Wittgruber
Pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková
Asistent réžie: Simon Fico
Réžia: Peter Palik
Účinkujú: Adela Mojžišová, Margaréta Nosáľová, Andrej Kováč, Ján Morávek, Janka Sovičová, Lukáš Tandara, Anna Čonková, Juraj Bednarič.
Fotografie: web Bratislavského bábkového divadla
Premiéra: 30. september 2016 (v Divadle Malá scéna STU)

Hodnotenie redakcie: 4/10

Poznámka pod čiarou: v roku 2006 na Katedre bábkarskej tvorby VŠMU v Bratislave študenti odpremiérovali inscenáciu Zhavranelí bratia pod režisérskou taktovtkou, vtedajšej študentky tretieho ročníka bakalárskeho stupňa, Zuzany Pinterovej. Inscenácia je tiež adaptáciou Mokošovej hry s názvom Sestrička. V školskej inscenácii namiesto siedmych bratov, vystúpili traja, tak ako v pôvodnych rozprávkach. To je azda jediný rozdiel medzi predstaveniami, ktoré akoby si z oka vypadli. Po všetkých stránkach a zložkách. No, skoro som zhavranel druhý krát.