Kráľ Jarry, tuctový Ubu

20.05.2018

Alfred Jarry (1873-1907) bol francúzsky avantgardný dramatik a básnik. Satira Kráľ Ubu je považovaná za predchodcu absurdného divadla. Hlavným hrdinom príbehu je tyran tatko Ubu, ktorý sa zmocnil trónu vraždou kráľa a nakoniec bol sám vyhnaný z krajiny.

Na území Československa bola hra prvýkrát uvedená v roku 1928 v Osvobodzeném divadle, kde hlavnú postavu stvárnil Jan Werich. Ten, spolu s jeho kolegom Jiřím Voskovcom hru aj preložili. O prvé uvedenie na doskách, ktoré znamenajú svet, na Slovensku sa 17. februára 1969 postarali študenti divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Pod režisérskou taktovkou Stanislava Párnického sa v hre predstavili, vtedy ešte "mladé uchá" ako Zuzana Cigánová, Jozef Bednárik, Juraj Kukura, Dušan Tarageľ, Dušan Jamrich a ďalší. Perspektívne podanú sériu plošných papierových horizontov, ktoré sa za hry postupne stŕhali pripravil poslucháč odboru scénografia Gabriel Erdélyi. Po auguste ´68 a po januárovom upáleni sa Jána Palacha, bola hra viac než aktuálna a postavu tatka Ubu si zahral Jozef Bednárik.

"Mladí herci hrajú s veľkým nadšením študentskú frašku, ale ich predstaveniu chýba jeden rozmer - práve tá obludnosť, "idiotskosť" Jarryho hry, ktorá tvorí jej podstatu. Týka sa to predstavenia ako celku i výkonov jednotlivých hercov." - nh: "Idiotská" hra (Premiéra Jarryho Kráľa Ubu v divadle VŠMU), Večerník, roč. 14, 18. 2. 1969.

Jozef Bednárik sa režisérsky podielal na ďalšom uvedení známej hry v divadle Andreja Bagara v Nitre (28. 4. 1990). Hudbu do inscenácie nahral Richard Muller. V hlavných úlohách sa predstavili Ivan Vojtek ml. a Dana Kuffelová, ktorí boli ako postavy Ubu a Ubuľa typovo aj herecky presní. Dana Sliuková sa v internom hodnotení predstavenia vyjadrila, že "hra mala prísť v prvej polovici sezóny 1989/1990, kedy by pred novembrom ´89 bola viac ako aktuálna. Bednárik teda ukázal, čo z revolúcie ostalo. Vždy hrozí, že sa zo smetiska vyhrabe drzý hlupák bez zábran a chopí sa moci za mohutnej asistencie jedných a tichej rezignácie druhých. Na javisku sa nachádzajú pozostatky onej novembrovej ulice - ochranné štíty VB, busta zabalená v igelitke čakajúca na svoju príležitosť. Avšak v inscenácií prevláda vizuálny stereotyp, a tak absentuje detail, naivné čaro študentskej recesie a vtip."

11. mája 2013 odpremiérovala svojho Kráľa Ubu režisérska dvojica Juraj Bielik a Anton Korenči . Na javisko postavili vtedajších študentov herectva VŠMU v Bratislave. Tomáš Vravník stvárnil postavu kráľa Ubu-a. Na javisku sa spolu s ním predstavili Michal Jánoš, Elena Kolek Spaskov, ale aj stále čerstvý člen súboru činohry SND Daniel Fischer. Výpravu poňal Jakub Reken "poňekud" doslovne. Celá hra sa odohráva na toalete. Prostredie je metaforou, nie však básnickou, na boj o "trón". Celý čas sa na javisku nachádzajú látkové fekálie, aby diváci počas hry nezabudli, kde sa nachádzajú.

Inak tomu nebolo ani 14. decembra 2017 v Kabinete bábkového umenia. Dezorzovo lútkové divadlo urobilo zo študentskej frašky fekálnu a matku Ubuľu nechali napospas Ľubošovi Kostelnému, ktorý sa v tomto kabinete skrýval za bábku po prvýkrát. Z, už klasického, prológu principála divadla Gejzu Dezorza sa dozvedáme, že ide o prvú bábkovú adaptáciu hry na Slovensku. Ako hlavný motív si tvorcovia vybrali slovo "sranina" ktoré vymyslel Albert Marenčin v roku 1964, kedy prvýkrát vyšiel jeho preklad Jarryho hry.

Dej je situovaný do kanalizácie a tomu príbuzných lokalít. Jednoduchá scéna v podobe prispôsobeného stola, nám ponúka viac, ako by človek mohol očakávať. Rôznymi manipuláciami so stolom sa scéna mení z latríny na hrad, z domu tatka Ubu na latrínu zvnútra, a podobne. Ako na Malej scéne STU v roku 2013, tak aj v Dezorzovom lútkovom divadle nás v roku 2017 sprevádzajú na javisku fekálie. A nie hocijaké, štylizované do pásov klobás. Presne to má "sranina" evokovať. Ako sme pri tvorbe Gejzu Dezorza zvyknutí, predstavenie sa hrá prevažne s marionetami. Avšak pri Kráľovi Ubu nastáva veľká zmena. Ústrednú dvojicu Ubu-ovcov stelesňujú manekýni. Všetky bábky majú dôraz na genitálie a "lútkoví artisti" s nimi patrične aj narábajú. Nechýbajú ani, tradične, cudzie prvky - hračky a suveníry-, ktoré Dezorz tak rád.

Snaha o nájdenie paralel zo súčasnosti však neprekročila hranice krajiny a tak satira ostáva len fekálnou fraškou. Textovo to bude však vždy nadčasová hra a teda neexistuje repríza, na ktorej by si divák neuvedomil akúkoľvek spojitosť, či už z minulosti alebo zo súčasnosti.(Najmä po februárovej repríze, kedy Gejza Dezorz veľmi populisticky využil vtedajšie čerstvé protesty a spomenul aj vraždu novinára).

Tvorcovia však stavili na všeobecne známe okolnosti z minulosti, aj to len v slabučkých náznakoch, ktoré sa dnešného života vôbec netýkajú a tak sa teda ostávame pozerať na štyroch dospelých chlapov, ktorých baví hrať sa s bábkami. A že im to ide, niet pochýb. Ale 70 minút je na dusný "sraninový" parostrojový vzduch až príliš. Ústredný prvok scény, stôl, sa veľmi rýchlo opozerá a tak po prvých troch, či štyroch obrazoch, už nemá divákovi, čo ponúknuť. Bábky sa síce striedajú dynamicky, ale nemotorní a ťarbaví Ubu-ovci kradnú predstaveniu tempo.

Inscenácia Kráľ Ubu bola poslednou premiérou v Kabinete bábkového umenia a tak sme sa touto hrou rozlúčili s priestorom, ktorý zdobili marionety a pach pracného bábkového umenia.

Možno by sa ešte hodilo povedať, že:

"Mladí herci hrajú s veľkým nadšením študentskú frašku, ale ich predstaveniu chýba jeden rozmer - práve tá obludnsoť, "idiotskosť" Jarryho hry, ktorá tvorí jej podstatu. Týka sa to predstavenia ako celku i výkonov jednotlivých hercov." - nh: "Idiotská" hra (Premiéra Jarryho Kráľa Ubu v Dezorzovom lútkovom divadle), Večerník, roč. 62, 20. 5. 2018.

Inscenačný tím:

Réžia: Gejza Dezorz
Úprava a dramaturgia: Santanelli
Scénografia a bábky: Von Dubravay
Hudba: Marián Čekovský
Obsadenie: Kamil Kollárik, Ľuboš Kostelný, Alexander Maďar, Marián Mitaš
Fotografie: facebook Dezorzovo lútkové divadlo
Premiéra: 14. 12. 2017, Kabinet bábkového umenia

Kráľ Jarry, tuctový Ubu

Hodnotenie redakcie: 5/10