Wimbledonská pochúťka
Čo som to započul? Prešovské národné divadlo hosťuje v Bratislave s Jahodovými poliami? Jasné, idem na to! Určite to bude super!
Nebolo.
Vitajte vo svete, kde ľudia nemajú vkus. Všetko okolo vás sú nafukovačky. Plastové, fosforové, pestrofarebné nafukovačky, ktoré vždy keď chytíte, vydajú zvuk prdu. Keby ste si to náhodou nevedeli predstaviť, alebo bolo by vám poťažmo sa rozpamätať ako taký prd znie, nech sa páči - názorná ukážka.
Chúďatá herci rozprávajú repliky z textu Michaely Zakuťanskej
Idea textu je kombináciou Čapkovej Bílej nemoci a Terminátora 2 - Deň zúčtovania. Vo svete, ktorému velí veľká a zlá Pápežka (áno, čítaš správne, Pá-pež-ka) najmodernejšími technológiami gumujúca modzgy celej populácii, sa nájde hrdina, ktorý proti nej povstane.
Forma textu by chcela byť vtipná. Napríklad mená postáv majú ambíciu zabaviť: John Wish, či Popka Dušana. Avšak sit-comový humor, ktorý sa miestami v texte objavuje, nefunguje - najmä nie v kombinácii s patetickou a všepravdivou a strašne obrovsky dôležitou témou. Verte mi, ja som majster humoru, viem o čom rozprávam.
Protagonista Michal Kinik prišiel akoby z inej hry. Neviem, či je to dobré, alebo zlé. Na jednej strane je kvôli tomu herecký ansámbel nezladený. Na druhej strane má Kinik v sebe aspoň malý náznak čohosi. Ostatný kolegovia (až na Andreja Palka) toto "čosi" nemajú.
Jedná sa o muzikál. No žiaľ, technicky a kvalitatívne herci na muzikál nemajú. Mizanscény a choreografia sú na úrovni predstavenia ZUŠ. A to ešte ZUŠkám krivdím. Záverečné pesničkové grandfinále bolo nekonečným utrpením uší divákov. Ak sa malo jednať o paródiu na muzikál, je potrebná technická dokonalosť predstaviteľov, ktorá absentovala. Nemôžem hrať, že neviem hrať na husle, pokiaľ na ne kuˇva naozaj neviem hrať.
Okrem prevedenia je problém aj v samotnej hudbe. Ľuboslav Petruška bez Chiki-liki-tu-a je zrejme ako Marika Gombitová bez vozíka. Ďaleko sa nedostane.
Po prvý raz v mojom divadelnom živote som zažil, že po konci predstavenia diváci zatlieskali presne takto:
V hľadisku sa tiahol pocit trápna. Každý z priestoru utekal, aby sa pohľadom nemusel konfrontovať s hercami, či nedajbože s niekym z tvorcov. Alebo, a to bože chráň, s jedným z produkčných z A4-ky!
Všetkým bolo totiž jasné, že predstavenie, ktoré mali možnosť vidieť, bolo prúser. Nepochybujem, že tomu mohol pridať fakt, že PND hrali v cudzom priestore pred cudzím publikom. S cudzími uvádzačmi, v cudzom jazyku. Tie svetlá vo Wave svietia inak. Veľký priestor, zožral nám energiu. Keby v tom hral Mischura, by si videl, že...
Nie. Tu jednoducho chýba kvalitatívna hodnota a remeslo.
Inscenačný tím:
Libreto: Michaela Zakuťanská
Réžia: Zoja Zupková
Scénografia: Zoja Zupková
Nafukovanie: Zoja Zupková
Hudba: Ľuboslav Petruška
Obsadenie: Zuzana Gibarti Dancáková, Mišo Kinik, Andrej Palko, Miriam Ryšavá a Andrej Sisák
Fotografie: pnd.sk
Premiéra: 19. 10. 2019, CNK Wave v Prešove