Antigona podľa Maeterlincka
Antigona pre činohru je niečo ako Faust pre bábkarov, Luskáčik pre balet, určite je niečo pre operu, Putin pre rusov. Počkať, toto som už niekde písal...
Sadám si na stoličku a sním, že predstavenie s takým názvom ako je Smrť Antigony, by mohlo byť o tom, ako je na Slovenku pekne a dobre sa tu žije. Najmä cudzincom a novinárom. A v tom, kde sa vzala, tu sa vzala, veta, ktorá ma z môjho sveta vyslobodila. ,,Na slovensku nie je žiadny problém. Iba Kuciak ma nemá rád."
No, čo som ja mal z predstavenia, keď som celý čas po týchto slovách po milimetroch skúmal priestory Tabačky a hľadal všetky možné otvory a únikové východy, škáry medzi tehlami, myšie diery, diery vo vačkoch a ponožkách kolegov divákov, aby som zistil, odkiaľ táto krásna veta prišla.
Na dvoch stranách hracieho priestoru zo štyroch visela čítačka. Ale nie taká, akú dostanete v banke k účtu. Taká tá obrovská, na čítanie textu. Na úvod tam prebehli tri vety z pôvodnej Antigony, ktoré Sofokles urputne vypotil v dažďivom Grécku. A potom na konci na tri vety. Ako veľmi tie písmenká nesúviseli s ničím, ale boli plné pocitu a sršal z nich elán. Milé FPU, na toto idú naše peniaze? Na televízor určený na písmenká?
Wannabe pohybové performance, či ako nazvať takýto skvost slovenskej divadelnej tvorby poslednej päťročnice, obsahovalo aj nespočetné množstvo symbolov. Všade samé symboly. Z toľkých symbolov nie jedného symbolistu rozbolí sánka, ale oni nie, oni pokračujú so symbolmi. A symboly sem, symboly tam. Mrzí ma len to, že aj vstupné mohlo byť v takomto prípade symbolické. Práve som vám ponúkol kľúč, nemáte začo.
Do týhto kreácií sa púšťali silno autentické audionahrávky, ktoré nekompromisne zaútočili na slzné kanáliky divákov. Vyťahovať matku a sestru nezvestného novinára Paľa Rýpala pre váš inscenačný účel. Toto keby bol vedel sám Paľo Rýpal pred rokmi, istotne by zmizol dobrovoľne...
A aby toho nebolo málo, obscénne mizanscény dopĺňali šľachentí mäsiari. Jeden dokonca s úškrnom malého dieťatka prvýkrát na javisku pred ľuďmi, ktoré rozpráva vtipy o ježkovi. Títo mäsiari neskôr prebúrajú štvrtú stenu vínom a rožkami. A verte mi, že nikto to od nich nežiadal, nikto ani nechcel piť, všetci boli autami. Ešte to tak, aby som šiel z divadla peši.
Samostatný odsek práve venujem Preambule Ústavy Slovenskej Republike. Čo do tetrapaku to celé bolo?
Rovnako, ako som zhodnotil Spišákovú Antigonu v SND, dovolím si teda citovať sám seba. Príde mi dehonestujúce voči nebohým, aby boli takto populisticky využívaní v prospech tvorcov inscenácie. Aby si divák povedal, toto je hlboké. Takáto pointa je totiž silená a veľmi jednoducho sa dá prekuknúť.
Inscenačný tím:
Réžia: Marko Popovič
Dramaturgia: Dáša Čiripová
Kostýmy: Andrea Štrbová
Hudba: Samuel Szabó
Obsadenie: Zuzana Psotková a zbor
Fotografie: facebook.com - Tabačka Kulturfabrik
Premiéra: 17. 10. 2019, Tabačka Kulturfabrik, Košice