Hercule Poirot, ale bez gúľ
V Divadle Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene mala koncom októbra premiéru detektívka Pasca na myši. Autorom predlohy je svetoznámy Christian Agath, teda pardón, Agatha Christie, matka Hercule Poirota a sprievodkyňa v Orient Exprese. Dobre. Intro máme. Poďme k veci...
Hneď na úvod predstavenia, kedy nám z reproduktorov poradia, aby sme si vypli mobilné telefóny, prichádza prosba. Hlavou mi hneď preletelo: ,,2% z daní". Ale ja som iba primitívny hlupák. Hlas z čiernych krabíc nás poprosil, aby sme po odchode z divadla neprezrádzali meno vraha. Vraj by to uškodilo návštevnosti, či inému, pre Zvolen, cudziemu pojmu. A mne hlavou zase preletelo: ,,vraha? Tu sa bude vraždiť? Nie som na monodráme na motívy života známeho kocúra Toma? Čo to má znamenať? Ja chcem von!" Avšak na útek už bolo neskoro. Sedel som uprostred radu, presne medzi na poli spiacim dôchodcom a dôchodcom, ktorý doteraz spal na poli.
Nachádzame sa v penzióne Monkswell. Počasie je neprajné, priam až snehová chujovica. Penzión Monskwell je otvorený len prvých pár minút, keď prichádzajú hostia. Celé to vyzerá ako začiatok zlého vtipu...
Do krčmy príde manželský pár, bývala sudkyňa, akýsi major, lesbička, starý talian a blázon. Do toho, z ničoho nič, na lyžiach dobehne detektív a vraví: ,,Som vegán". (upozorňoval som, že začiatok zlého vtipu, pozn. red.)
No ale naspäť k predstaveniu. Zdanlivo obyčajná scéna je naozaj obyčajná. Celý čas sa pozeráme na foajé alebo akúsi spoločenskú miestnosť penziónu. Najkrajší vizuálny prvok sa nám naskytá v odraze zrkadla. Nebol to však zámer. Dym z cigarety v zrkadle vyzeral naozaj dobre. Neviem, čo za čvargu to tam fajčili, ale bola z toho kopa dymu. Keď som ho zbadal v tom odraze, mal som chuť vyjsť si s nim na randevu. Taký to bol fešák.
Zvláštnosťou však ostáva svetelný dizajn. Na prvý pohľad nič spešl. Reflektory svietia, niekedy aj menej, inokedy viac. Keď tu zrazu červená. Počas celého predstavenia sa tento cudzí prvok zjaví dokopy asi trikrát. To by nebol problém. Čaro číslice 3 je veľmi často používané, najmä v divadle.
Čechovova puška nie je výnimočným javom. Je to dramatický princíp. Keď sa niečo použije na začiatku, musí sa význam danej veci objasniť neskôr v deji. Niektorí tvorcovia si dokonca túto zbraň ruského autora vysvetľujú práve číslom tri. Ak je puška na javisku, musí vystreliť aspoň trikrát.
Ale v Pasci na myši sa význam červeného filtra teda neobjasnil. Počas týchto prestrihov vedúca penziónu Mollie Ralstonová (Katarína Rozkošová) koná akési nepraktické, ba priam, dovolím si povedať, ospravedlňte moju drzosť, od veci činnosti. Najprv sa chytá za hlavu, neskôr sa k hlave pridáva aj brucho... Ku korienku tejto podivnosti som sa veru nedostal, iba dávam do pozornosti zbytočnosť tohto tiku.
A keď už sme pri tých hercoch. Niekto má za svoj herecký idol Marlona Branda, Meryl Streep alebo Michala Dočolomanského. Prosto hereckú osobnosť, od ktorej sa dá niečo pochytiť. Začínajúci herci a herečky napodobňujú svoj vzor, snažia sa pochopiť ich vnímanie postáv, gestá, chôdzu. A niekto sa učí obkukávaním od Tomáša Maštalíra, ako tomu bolo v prípade Mareka Rozkoša. Ten stvárnil postavu majiteľa penziónu Giles Ralstona presne tak, ako vyššie spomínaný Tomáš M. stvárnil všetky svoje postavy za posledných 10 rokov. V podstate len kričal... Nechcem však krivdiť pánovi Rozkošovi. Predstaviteľ detektíva Trottera, Richard Sanitra, tiež veru nezahviezdil. Detektív Trotter sa do penziónu dostaví ako posledný. Vraj niekomu určite hrozí smrť. A nie jednému. Ale dvom! Hostia však netušia, že práve detektív je vrahom. A tak sa z otravnej postavy ku koncu stáva nenávidená. Tento podivín detektív je však, v slangovej reči, obchôdzkár. Tým, že je neustále v jednej rovine, jeho odhalenie a zároveň zmena postavy vyznievajú smiešne. Určite to poznáte, taký ten ,,WTF?" moment.
Hudba od Róberta Mankoveckého. Vraj tam niekde bola. V slede vyše troj hodinovej absolútnej konverzačky mi však celá ušla. Asi. Ak tam vôbec bola. Spochybňujem tento údaj. Ts!
Keby som nebol slušne vychovaný chudák, teda pardón, divák, cez prestávku by som ušiel rýchlejšie ako Nicolas Cage a Sean Connery v strhujúcom akčnom thrilleri Skala. Bol som zvedavý, kto bol vrahom. Táto zvedavosť však bola podmienená predlohou, nie interpretáciou. Ak vám čosi v texte uniklo, tak ako mne v texte unikla hudba, zopakujem vám to. Vrahom bol detektív Trotter.
Inscenačný tím:
Réžia: Matúš Bachynec
Dramaturgia: Jan Chalupka
Scéna: Barbora Šajgalíková
Kostýmy: Ján Husár
Hudba: Róbert Mankovecký
Obsadenie: Katarína Rozkošová, Marek Rozkoš, Daniel Výrostek, Jana Pilzová, Michal Ďuriš, Veronika Slamková, Vladimír Rohoň, Richard Sinatra
Fotografie: djgt.sk
Premiéra: 26. 10. 2018, Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
Hodnotenie redakcie: 1/10
PS: Aby som šiel s prúdom tých, ktorí tou puškou vystrelia trikrát. Vrahom bol DETEKTÍV TROTTER.