všetky RECKY

Čo som to započul? Prešovské národné divadlo hosťuje v Bratislave s Jahodovými poliami? Jasné, idem na to! Určite to bude super!

Silne emotívny príbeh, ktorý nepotrebuje veľa slov.

Predstavte si vznik ochotníckeho súboru v akejkoľvek slovenskej dedinke. Obyvatelia danej dediny cítia potrebu robiť divadlo, no nevedia, ako na to. Nemajú vedúcu osobnosť - principála, režiséra, či dramaturga. Svojim snažením a odhodlaním sú však veľmi sympatickí.

Inscenácia na motívy eseje nositeľa Nobelovej ceny Eliasa Canettiho. V nej hovorí o tom, ako jedinec v mase stráca svoje úzkosti a zábrany, ako splýva s davom. Ten, kto si prišiel vypočuť niečo nové, bol určite sklamaný. A nie len z obsahu, ale najmä z formy.

Antigona pre činohru je niečo ako Faust pre bábkarov, Luskáčik pre balet, určite je niečo pre operu, Putin pre rusov. Počkať, toto som už niekde písal...

Predstavme si situáciu, že sa stratili všetci dospelí. To nie je nič ťažké, bolo o tom už toľko filmov a kníh. Ale čo keď zlyhávajú zdroje a navyše sa zdá, že prestáva fungovať aj internet? Ja sa ozaj snažím predstavovať si to všetko, ale čo s tým...

Dva kýble emócií a fúrik vášne.
Kaskády hnevu a dvadsať deka pátosu.
Naskúšané za týždeň aj so svetelnou skúškou.

Je pravda, že inscenácie staršie ako dva roky už nie je potrebné hodnotiť. Za ten čas sa stihli ohodnotiť aj samé. Avšak nemôžem recenzovať iba bratislavské divadlá...

V roku 1925 sa na svete objavil fragment románu Proces od českého prozaika Franza Kafku. V roku 2019 po tomto diele siahli až dva súbory z profesionálnej scény na Slovensku - Nové divadlo v Nitre a Divadlo DPM. Práve druhému menovanému súboru to ten skúšobný proces vôbec neuľahčil a tak tu máme obyčajný formalizmus s myšlienkou. Tá...

V bratislavskom divadle Aréna sa koncom februára na javisku objavil všetkým dobre známy vojak Švejk. V réžii Jakuba Nvotu tak pôvodný román dostal nezvyčajný šat. To, že je nezvyčajný však automaticky nezaručuje kvalitu...

Rád by som ti sprostredkoval svoj zážitok z udalosti, ktorej som sa zúčastnil v SND (čítaj slovenské národné divadlo). Som plný citov a nedokážem ich v sebe potláčať. Odpusť mi moju slabosť, no slzy, ktoré kropia tento monitor, sú svedkom môjho trápenia. Buď ním aj ty!

Kultová vec, tento pomaranč. Anthony Burgess a neskôr Stanley Kubrick dokázali, že aj to najbrutálnejšie násilie sa nemusí za každú cenu zobrazovať expresívne, ale dá sa to sofistikovane, čo naisto vyvolá nepríjemný odpor, ktorý je omnoho účinnejší ako akékoľvek negustiózne obscénnosti. Lenže krv nie je voda, ako Augusín nie je Kubrick a Peták nie...

Určite dobre poznáte ten pocit, keď odchádzate od starých rodičov. Už ste oblečený medzi dvermi a v tom sa konečne zjaví dedo. Vy sa ho opýtate, ako sa má a on spustí historky z vojny. Stojíte v otvorených dverách a cítite ako vám von vyslovene uniká život. A dedo nie a nie skončiť...

Nestáva sa často, že by ma predstavenie nechalo natoľko chladným, aby som nevedel ako začať recku. Ale môžete mi veriť, že pôjde mezdi cecku rýchlosťou Skrúcaného auta...

Keby Sašo vtedy vedel, že o ňom bude písať hru bársaký šašo, určite by ostal na jar zašermovaný doma za papučami a ja by som sa tomu vôbec nečudoval. Práve naopak. Prišiel by som k bunkru z papúč a prihodil by som svoje, čerstvo rozbalené spod vianočnej jedličky.